Po stopách Dr. Martina Luthera

Po stopách Dr. Martina Luthera

Počas siedmych dní náš autobusový zájazd mapoval historické miesta spojené s životom Dr. Martina Luthera a počiatkami Reformácie. Príjemnou zastávkou na dlhej trase bol český Mělník, návšteva v zbore a prehliadka kostola v sprievode farára Mirka Erdingera. Avšak počiatočným bodom našej cesty v Durínsku bol Lutherstein pri Stottenheime - predmestí Erfurtu, jednoduchý kamenný pamätník s vytesaným rokom 1505,  pripomínajúci sľub mladého študenta práv na erfurtskej univerzite vstúpiť do kláštora, ktorý dal v modlitbe ku svätej Anne, keď sa ocitol uprostred strašnej búrky na ceste z Mansfeldu do Erfurtu. Nasledovala prehliadka samotného augustiniánskeho kláštora v meste. Nasledujúci deň nás čakala prehliadka majestátneho hradu Warburg, miesta vzniku nemeckého prekladu Biblie. Poobedie sme venovali návšteve Eisenachu. Určite si nadlho zapamätáme návštevu rodného domu a zároveň interaktívneho múzea evanjelického hudobného skladateľa Johana Sebastiana Bacha s výbornou audioprezentáciu jeho hudobnej tvorby nielen prostredníctvom krátkych živých ukážok hry jeho skladieb na historické nástroje, ale i možnosti vypočuť si úryvky skladieb so slúchadlami na ušiach v akýchsi relaxačných húpačkách. Ďalší deň sme venovali Eislebenu, mestu s miestami Lutherhaus, Taufkirche, kostol svätého Ondreja a Luthers Sterbehaus, teba miestam narodenia, krstu, poslednej zvesti slova Božieho a smrti. Podstatná časť zájazdu bola venovaná mestu Wittenberg. Ubytovanie v starej latinskej škole s výhľadom na kostol  jemne navodzovalo atmosféru historických udalostí v stredovekom meste spojených s Reformáciou. Vzhľadom na to, že bola nedeľa mali sme možnosť byť zúčastnení služieb Božích v Schlosskirche - Zámockom kostole, kde sú Luther a Melanchton pochovaní. V úvode sme boli ako zájazd zo Slovenska milo privítaní kazateľkou. Práve tu sme pristúpili k Večeri Pánovej. Program vo Wittenbergu bol doslova nabitý, navštívili sme Lutherhaus, bývalý kláštor venovaný kurfirstom ako sídlo Lutherovi a jeho rodine, kde sa odohrávala najdlhšia časť jeho života a tvorby. Múzeum Filipa Melanchtona, autora augsburského vyznania, bolo komentovanou prehliadkou s príbehom približujúcim jeho univerzitné pôsobenie, príbehy rodiny i potomkov. Neobišli sme univerzitu, Mestský kostol, kde Luther kázal, ani dom maliara Lucasa Cranacha. Assisi Panoramamuzeum nám poskytlo vizuálne sprítomnenie si 24 hodín pamätného dňa 31. októbra 1517 prostredníctvom 360° panoramatického obrazu života stredovekého Wittenbergu a okolia podfarbené zvukovou kulisou. Zájazd nebol len o poznávaní histórie, voľný čas využil každý podľa svojej chuti na relaxáciu, individuálne objavovanie histórie, prechádzky, posedenie a priateľské rozhovory. Podobne mal každý na výber v Drážďanoch, väčšina na odporúčanie navštívila evanjelické kostoly Kreuzkirche, Frauenkirche, námestie Altmark alebo zámok Residenzschloss. Určite by sme mestu mohli venovať viac času, avšak čakala nás naplánovaná poobedná prehliadka neďalekého barokového zámku Moritzburg. Sídlo saských kurfirstov, najkrajší vodný zámok v Sasku alebo tiež miesto natáčania kultového filmu Tři oříšky pro Popelku s Libušou Šafránkovou, všetko v jednom, pre každého niečo iné. Trasa domov nebola dlhá, rozdelili ju ešte dve zastávky v Čechách, prvou bolo historické mesto Hradec Králové s ubytovaním v bývalom kláštore. Potom niečo na zamyslenie, kontrast s nemeckými barokovými katedrálami sme mohli vidieť pri návšteve jednoduchého tolerančného dreveného kostolíka vo Velkej Lhote v malebnom horskom kraji na Valašsku. Drevené lyže pribité na stenu v jeho bočnej  časti pripomínajú, že ani strmé kopce a sneh po pás neboli prekážkou účasti na bohoslužbách. Lhota je známa ako pôsobisko farára Jana Karafiáta, autora známej knihy pre deti Broučci.
Počas nášho zájazdu nás sprevádzali ranné zamyslenia s čítaním jednotlivých článkov augsburského vyznania, ktoré viedol senior Tatranského seniorátu Roman Porubän. Ním pripravený spevník pre náš zájazd obsahoval desiatky piesní z Evanjelického spevníka. Poďakovanie za sprevádzanie a preklady z nemčiny patrí Samuelovi Miškovi riaditeľovi VD ECAV a všetkým nemecky hovoriacim účastníkom zájazdu.